streda 3. júla 2013

Nový a lepší príbeh -- Realita

1. časť


Cŕn. Zase ten hrozný budík. Klop,klop.

"Poď ďalej mami." povedala som  ešte poležiačky.

"Klára rýchlo.Zaspali sme." krásne ma zobudila mama s hroznou náladou.

" Ano mami,už stávam." Každý deň som vstávala s úsmevom na perách. Však ako inak keď som bola bohatá,mala som priateľov a moju najlepšiu kamarátku.No proste všetko čo som chcela som mala.Jediné či som v živote nemala bola milujúca rodina.Otec stále cestoval a mama pracovala deň čo deň.Obidvaja sa o mňa nezaujímali a ako útechu mi dávali peniaze ktoré pre mňa nemali cenu rodiny.V škole som mala veľa kamarátov len preto že som bola bohatá.Ale vždy som sa cez to vedela prehrýzť.Jediná osoba ktorá mi bola vždy oporou bola moja naj kamoška Lena.Poznáme sa už od detstva.Viem že v živote to nemá ľahké ale sme si navzájom oporou.Ráno som z domu odchádzala na poslednú chvíľu pretože som musela čakať na mamu kým sa oblečie.Mama pracuje ako modelka takže musí vyzerať skvele.

"Mami dnes prídem neskôr." hovorila som mame cestou autom do skoly.

"A to prečo Klára? Máš len 15.Dúfam že sa neflákaš s nejakym frajerkom."

"Bože mami ! Idem s kamarátkami na nákupy do mesta." povedala som nahnevane

"Dobre,dobre nekrič." Zostalo hrobové ticho. Hneď ako som vystúpila z auta pribehli ku mne kamarátky včetne Leny.Po privítaní  sme šli do triedy.Celý deň sme si opakovali lebo zajtra píšeme monitor.Celé prestávky sedíme na okne a rozprávame sa.Dnes bola konečne iná téma nie len o chalanoch ale o dnešných nákupoch.Cez vyučovacie hodiny som sa snažila do tej mojej hlavy dostať čo najviac učiva.Konečne tu bol koniec školy.Teda aspoň na dnes.S kamarátkami sme sa naobedovali v školskej jedálni a šli do mesta.Mala som so sebou 50 eur ale bolo mi jasné že kým prídem domov už ich mať nebudem.V meste bolo veľa krásnych obchodov s ešte krajším oblečením.Keď som sa vrátila domov skoro mi odpadli ruky.Mala som si 20 tašiek plných oblečenia.Mama ešte nebola doma tak som to využila.Vonku bolo horko 35°C a mi sme mali napustený bazén.Mala som zakázané kúpať sa v júny.Ďalší hlúpy zákaz.Ale kedže mama  nebola doma porušila som ho.

4 komentáre:

  1. Ďakujem :) Garantujem ti že pokračovanie bude napínavé a tak trochu aj smutné ale tiež aj veselé.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Wooow ty by si mohla byť spisovateľka :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Júú moc ti ďakujem si milá ;) Moja zosnulá babička bola spisovateľka

      Odstrániť